Sú značky BIO a EKO len zbytočný luxus? A čo CHEMO?

Autor: Miroslav Žiak | 9.5.2017 o 13:30 | Karma článku: 4,91 | Prečítané:  629x

Tento blog nech nečítajú ľudia, ktorí nejedia. Ak žijete zo vzduchu, zatvorte túto stránku. Ak sa však chcete zorientovať vo svete jedla, čítajte, prosím, ďalej. 

Predsa, všetci musíme každý deň prijímať potravu a je už len na nás, či je kvalitná a výživná. V každom prípade platí – vo svete jedla je veľmi fajn vedieť sa správne zorientovať. V mojom predchádzajúcom blogu (miroslavziak1.blog.sme.sk/c/453917/eko-bio-zeby-len-marketing.html) som sa obhliadol za legislatívnou časťou, v tomto blogu sa zamyslím nad racionalitou označovania BIO a EKO.

Najprv som sa snažil porozumieť, odkiaľ pochádza takéto pomenovanie. V nariadení Rady (ES) 834/2007 sa dočítame, že ,,ekologické, biologické je také, ktoré pochádza z ekologickej výroby alebo s ňou súvisí.“

Preto je na mieste zamyslenie Slováka, pracujúceho na salašoch vo Švajčiarsku: „Procesy na salašoch sú stáročiami také overené, že akékoľvek vylepšenia smerom k BIO sú len ďalšími variáciami na to, čo dávno funguje. Princíp je stále rovnaký. Máte kravu, treba ju nakŕmiť a dostať z nej mlieko či mäso.

Môžeme debatovať, či je mlieko BIO, ak kravu kŕmim iba pašou na lúke, alebo aj kukuricou nevypestovanou BIO spôsobom, nikam sa však nedostaneme. BIO je v konečnom dôsledku hlúposť, lebo keby sme to doviedli do extrému, skutočným BIO by bolo, že mlieko kravy necháme vycicať teľaťu. Dojenie je v tomto zmysle neprirodzené.“

Polemika alpského baču je jasná: Má zmysel komplikovať rokmi overené pestovanie či chov za cenu získania značky, ktorá bola vymyslená podľa niektorých názorov len ako marketingový nástroj?

Ja si však kladiem iné otázky: Prečo chovatelia a pestovatelia, ktorí pracujú ekologicky, bez pridávania chemických hnojív alebo pesticídov podľa zaužívaných postupov, musia platiť a byť znevýhodnení pri získaní značky EKO a BIO? Prečo skôr pestovatelia a chovatelia modernými postupmi nie sú označovaní ,,CHEMO”?

Ďalšou zaujímavosťou, ktorá sa píše v článku, je: ,,Na Slovensku poznám salaše, ktoré sa už na chov zvierat iba hrajú. Jeden majiteľ slovenského salaša priznal, že chovať ovce je pri neustálych kontrolách úradov a šialených pravidlách neekonomické, preto mlieko na syry, oštiepky či korbáčiky len vykupuje. Volá sa to salaš, no nie je to salaš. Aj kontroly vo Švajčiarsku sú časté a ostré, majú však svoj zmysel, nejde o zbytočné buzerácie za nič!

Pri pomyslení na kontrolu z ktorejkoľvek slovenskej štátnej inštitúcie automaticky behá mráz po chrbte nejednému manažérovi, majiteľovi firmy, ale aj drobnému farmárovi. Dôvod? Predstava, aký nový predpis sa opäť vyskytne na možnú buzeráciu zo strany štátu. Často sa stretávam s potravinármi či farmármi, ktorí sa opakovane sťažujú na ,,prílišnú horlivosť” štátnych úradníkov.

Na záver, informácia pre potenciálnych záujemcov. Na Slovensku zabezpečujú kontrolu a certifikáciu BIO a EKO produktov dva súkromné subjekty (podotýkam súkromné, nie štátne) pod číselným kódom SK-BIO-002 a SK-BIO-003. V prípade záujmu o certifikáciu a legislatívnu tortúru vám odporúčam navštíviť ich internetové stránky, kde nájdete postup certifikácie, ale aj kontakty na kompetentných.

 

Link na citovaný text z článku: https://dennikn.sk/683152/pracuje-na-alpskych-salasoch-nalepka-bio-je-brutalny-luxus-hlupost-a-marketing/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Premiér ukázal svojim novým spojencom, že opovrhuje ich názormi

Rovnako ako Fico, aj Rezník bude len ťažko presviedčať demokratickú verejnosť, že sa zmenil.

EKONOMIKA

Minúta po minúte: Odborári opäť rokujú s Volkswagenom

Vyjednávanie trvá už niekoľko hodín.

KOMENTÁRE

Prečo na štrajku vo Volkswagene záleží

Nie každé číslo vypadne z analýz, mnohé je vecou dohody.


Už ste čítali?