Kvóty na cukor

Autor: Miroslav Žiak | 7.11.2017 o 13:40 | Karma článku: 3,91 | Prečítané:  796x

Poďme sa venovať cukru. Nie tomu, ktorý si kupuje každý z nás bežne v obchode. . Drvivá väčšina vyrobeného cukru neputuje na priamu spotrebu zákazníkom, ale pridáva sa napríklad do potravín a nápojov.  

EÚ k 30. septembru 2017 zrušila kvóty na cukor, Stalo sa to takmer po pol storočí - z pohľadu Slovenska prišlo zrušenie limitov dosť neskoro. Pamätníci si spomenú, že predtým bolo Slovensko cukrovarníckou veľmocou. Zrazu prišiel príkaz vyrábať len zlomok toho, čo dovtedy. Nasledovalo zatvorenie niektorých cukrovarov. A tie, čo ostali, začali vyrábať dva druhy cukru – ten, čo smeli predávať potravinárom a druhý, určený pre chemický priemysel. Nie, nebol to iný cukor, Ten bol stále ten istý, len ceny a využitie muselo byť iné.  Dôvod? Lebo. Lebo Európska únia.

 

Toto sa teda po skoro päťdesiatich rokoch zmení. po takmer pol storočí (boli zavedené v 1968). Zmeniť by sa teda logicky mala aj dvojnásobná cena cukru, ktorú sme v dôsledku regulovania mali oproti zvyšku sveta. Zrušenie kvót by tiež malo napraviť nižšiu konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu EÚ voči tretím krajinám. Zrušenie kvót je teda jasne pozitívna vec. Ale predstava, že EÚ sa v oblasti poľnohospodárstva (alebo čo i len výroby cukru) obrátila o 180 stupňov na trhovo-liberálnu nezodpovedá realite.

 

11-ročné prispôsobovanie

O ukončení kvót EÚ rozhodla ešte v roku 2006. No trvalo až 11 rokov, keď EÚ  „pomáhala trhu prispôsobiť sa”, kým boli v roku 2017 kvóty konečne zrušené. V rámci tohto prispôsobovania sa navyše cukrovarnícky priemysel dostal finančnú pomoc vo výške 5,4 miliardy eur. EÚ sa tak snažila budovať sebestačnosť cez dotácie (koniec koncov, aj samotné kvóty mali pôvodne zabezpečiť sebestačnosť.)


Trh sa môže vyvíjať len tak, ako chce Komisia

EÚ nič nenecháva na náhodu a nie je zmierená s tým, že by si teraz trh robil čo chcel (ani v rámci už tak šialených regulácií Spoločnej poľnohospodárskej politiky). Okrem iného si napr. EÚ zavádza možnosť využívať: “krízové opatrenia, aby Komisia mohla konať v prípade vážnej krízy na trhu, ktorá by sa prejavila dramatickým nárastom alebo poklesom trhových cien.”. Čiže keď sa budú ceny stabilizovať na trhovú úroveň a Komisii sa miera tejto stabilizácie (napr. po lobingu nejakej/nejakých krajín EÚ) nebude pozdávať, Komisia zasiahne a usmerní trh. To by tak bolo, aby cena klesala príliš rýchlo (bez nejakej katastrofy k nárastu nemá prečo dôjsť a ak by katastrofa nastala, EÚ viac cukru na trh aj tak neprinesie).

 

EÚ zároveň vytvorila nové “Stredisko pre monitorovanie trhu s cukrom „aby mohli poľnohospodári a spracovávatelia účinnejšie riadiť svoje podniky.” Veru, najlepšie pri podnikaní radia tí, ktorí nikdy nepodnikali.

 

Zároveň podľa Komisie by sa trh mal prispôsobiť do 1-2 rokov. Ako ale tiež uvádza: “Avšak nie je možné vylúčiť, že produkcia sa bude ďalej koncentrovať v najproduktívnejších regiónoch a, zatiaľ čo niektorí výrobcovia si úspešne zabezpečia nové trhy (vnútri a mimo EÚ), iní budú ďalej znižovať svoju produkciu. Komisia bude ostražito sledovať tieto možné vývoje a nebude váhať použiť dostupné opatrenia záchrannej siete (safety net) na podporu výrobcov.” Takže tu vidíme, akým spôsobom Komisia dovolí trhu vyvíjať sa. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

OĽaNO môže strážiť, ale nie vládnuť

Chce to len čestného vedúceho agentúry bez osobných a politických ambícií.


Už ste čítali?