Ak ste živnostník alebo ten ,,hnusný” podnikateľ, tak už ste sa určite stretli so štátnou šikanou. Či už v podobe byrokracie alebo rôznych nezmyselných kontrol, ktoré vás oberajú o váš produktívny čas, ba možno aj s najvyššou formou šikany – pokutami (samozrejme, nemyslím teraz oprávnené kontroly a pokuty, ktoré určite nechcem spochybniť). Zjednodušene napísané: vy štátu musíte zaplatiť ihneď, ale naopak, keď potrebujete niečo vy, štát má čas... Ak ste čítali môj predchádzajúci blog, je vám asi jasné, kam smerujem. Pozrel som sa na zúbok odboru hygieny výživy na Úrade verejného zdravotníctva (ÚVZ).
Najviac ma zaráža, že za posledných 10 rokov boli odborníci z tejto sekcie schopní urobiť jednu jedinú novelizáciu ich vyhlášky, ktorá bola spôsobená verejným tlakom na nemožnosť podávať v reštauráciách obľúbený tatarák. Novela prebehla veľmi nešťastne, a to so „zaujímavosťou“ – právnickým oxymorónom.
V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť akési spiatočnícke myslenie.V našich reštauráciách ešte stále natrafíme na gastronomický ,,Mordor”, reprezentovaný napríklad vyprážaným rezňom so šalátom alebo kuracími prsiami zapečenými so syrom a broskyňou.Určite to, prosím, neberte ako útok na tieto jedlá. Chcem tým len poukázať, že moderná gastronómia už spočíva aj v iných metódach, ktoré však slovenská legislatíva vôbec nepozná (napríklad metóda Sous-vide). A problém spočíva právev nedávno novelizovanej vyhláške. Jednoducho, nevyriešila modernú gastronómiu. Vzorom by nám mali byťzápadné krajiny, ktoré myslia ajna svojich gastronómov, k ich podnikaniu sú benevolentnejší a v možnostiach prípravy jedál im dávajú voľnú ruku.
Úrad verejného zdravotníctva (odbor hygieny výživy) je platený z našich daní. Preto právom očakávame, že v prvom rade by mal byť nápomocný v otázkach hygienyči pripravovaní moderných zákonov. V praxi je to však často len nástroj na vyberanie pokút a štátnu šikanu nepohodlných podnikateľov.
PS: Pri mojich potulkách Slovenskom som navštívil veľa reštaurácií a mojou profesionálnou deformáciou je všímanie si dodržiavania predpisov. Zistil som, že aj v tomto segmente platí Orwellovské: „Všetci ľudia sú si rovní, no niektorí sú si rovnejší.“
