Je potrebné v Europarlamente otvoriť diskusiu fenoménu s potravinárskym označením E

Autor: Miroslav Žiak | 15.4.2019 o 10:08 | Karma článku: 1,83 | Prečítané:  250x

Ohľadom potravinárskeho označovania potravín E panuje obrovský ošiaľ, ktorý je aj z môjho pohľadu úplne legitímny. Kto sa má vyznať v toľkých číslach?

Prídavná látka v potravinách je akákoľvek látka, ktorá sa obvykle nekonzumuje ako potravina ako taká a ktorá sa bez ohľadu na to, či má alebo nemá výživovú hodnotu používa na zvýšenie farby, chuti, textúry alebo na zabránenie pokazeniu potravín. Niektoré potravinárske prídavné látky sa už po stáročia používajú na konzerváciu - napríklad soľ (v mäsových výrobkoch ako je slanina alebo sušené ryby), cukor (v marmeláde) alebo oxid siričitý (vo víne). Svoje E číslo majú i vitamín C (E300), paprika (E160c) a dokonca kyslík (E948).

Predpisy týkajúce sa potravín vznikali od počiatkov európskeho projektu. Od mája 2003 bol po sérii potravinových kríz na konci 90. rokov minulého storočia rámcovým nariadením (ES) č. 178/2002 zriadený EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín) ako zdroj vedeckého poradenstva a komunikácie o rizikách spojených s potravinovým reťazcom.Práve EFSA zabezpečuje posúdenia rizika, ktorým musia napríklad povinne podľa nariadenia o prídavných látkach prejsť potravinárske prídavné látky povolené pred 20. januárom 2009.

Tak zlé či dobré?

Všetky pridané konzervačné látky, ktoré máme na trhu prešli procesom posúdenia ich vplyvu (len tak môžu získať E číslo) a väčšina z nich je v určitých množstvách bezpečná. Veľa vecí je toxických v dostatočne vysokej dávke. Dokonca aj kofeín je toxický, ak ho je veľa. Väčšina ľudí však nekonzumuje kofeín v množstvách blízkych toxickej dávke, ktorá by bola viac ako 100 šálok kávy.

Namiesto toho, aby boli „zlými“, niektoré pomohli odstrániť hrozbu vážnej otravy potravinami, ako napr. spôsobené botulizmom.

Avšak mnohí ľudia sú znepokojení dlhodobými účinkami konzumácie určitých „Ečiek“ a najmä ich účinkom na deti. Aj keď Ečka prechádzajú pred ich povolením pre trh dlhými testovacími procesmi, niektoré majú dokázané väzby na negatívne vedľajšie účinky na určité skupiny spotrebiteľov.

Výber Ečiek, ktorým sa treba vyhnúť, ak sa obávate o svoje zdravie, je zložitý, pretože ich existuje veľa. Medzi najznámejšie patrí Benzoan sodný (E211), Brilantná čierna PN (E151), Brilantná modrá FCF (E133), či Benzoan vápenatý (E213). No kto si to má všetko pamatať?

Ako sa v tom vyznať?                                                                                                        

Potravinové právo a najmä právo týkajúce sa označovania potravín sa dotýka života každého občana v rámci EÚ. Európska únia veľa prídavných látok povoľuje, vyžaduje však, aby informácie o zložení vrátane prídavných látok, boli uvedené na výrobku. Neadekvátne označovanie však môže spôsobiť a často i spôsobuje preťaženie spotrebiteľov informáciami, ktoré v konečnom dôsledku nevedia vyhodnotiť.

Nie všetky čísla sú zlé, ale ako spotrebiteľ neviem, či práve Ečko uvedené na obale výrobku, ktorý sa mi dostal do rúk nepatrí medzi tie s neželanými účinkami. Pre spotrebiteľov by bolo užitočné mať možnosť na mieste odlíšiť neškodné Ečka od tých ostatných a urobiť kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorým z nich sa radšej vyhnúť.

Riešením zrejme bude odlišné označovanie aditív s nežiaducimi účinkami. Či už iným písmenom, symbolom za E číslom (E*, E-, E!, a pod.), či názvom(Benzoan sodný *, Benzoan sodný -, Benzoan sodný! a pod.) alebo iná vizuálna odlišnosť.

Veľmi zjednodušene by to mohlo vyzerať napríklad takto. Prídavné látky, ktoré nepredstavujú žiadne zdravotné riziko, ba priam sú v potravine vítané (vitamín C, E300) by boli označené písmenom A.

Ďalšou skupinou by mohli byť látky, ktoré nemajú žiadny vplyv na ľudský organizmus a je ich možné konzumovať vo veľkých dávkach, aj nie len ako prídavné látky. Tieto by sa označovali druhým písmenom v abecede B.

Tu by sme sa dostali už ku látkam, ktoré vo väčších množstvách môžu spôsobiť zdravotné komplikácie, ako sú bolesti hlavy či brucha, hyperaktivitu detí alebo hnačky. Táto skupina by bola označená písmenom C.

No a posledná skupina by bola obsiahnutá prídavnými látkami, pri ktorých je podozrenie na ich možnú karcinogenitu, respektíve toxicitu. Poprípade sa aktuálne prehodnocuje ich používanie. Už logickým postupom by sme ich označili písmenom D.

Uznávam, nájsť riešenie nebude jednoduché. V súvislosti s odlišným označovaním sa vynára kvantum odborných, či praktických otázok.Každopádne, je to prvá myšlienka a bez vyjadrenia všetkých zúčastnených hráčov trhu od výrobcov, cez odborníkov na zdravie až po spotrebiteľov adekvátnu formu označovania nenájdeme. Dôležité je však otvoriť diskusiu na túto tému a neprestať, kým nenájdeme riešenie.  

Verím, že otvorením debaty sa môže vytvoriť zároveň i tlak na potravinárske firmy, aby používali ,,bezpečnejšie,, aditívne látky.

Čo môžeš urobiť dnes ...

V spolupráci s europoslancom Richardom Sulíkom podávam už dnes otázku Komisii, či má v programe riešiť zjednodušenie označovania prídavných látok pre spotrebiteľov.

Ako kandidát za poslanca Európskeho parlamentu mám záujem presadzovať záujmy európsky, a teda i slovenských  spotrebiteľov, hlavne v oblasti potravinového práva, označovania potravín a poľnohospodárstva.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Ivan Mikloš

Farizeji, antikristi, birmovaní komunisti

Veľkonočná úvaha agnostika.

Pri Poslednej večeri urobil Leonardo da Vinci fatálnu chybu

O omyle, ktorého sa dopustil maliar, sa hovorí málo.


Už ste čítali?