Najhoršie na týchto faktoch je to, že plasty sa dostávajú aj do našej vody a jedla, a touto cestou teda priamo do nášho tela. V súčasnosti neexistuje jednotná definícia mikroplastov. Dá sa však povedať, že je to čiastočka, vlákno, guľôčka alebo črepinka plastu vo veľkosti od 5 nm až po 10 nm. Mikroplasty bývajú väčšinou zmes rôznych druhov plastu, s ktorými sa každodenne stretávame (PVC, PP, PET, PE).
Na planéte vyprodukujeme ročne približne 300 miliónov ton plastu. Z tohto množstva sa zrecykluje len zanedbateľné množstvo. Väčšina plastov teda končí na skládkach a v tom horšom prípade v moriach. Podľa údajov OSN majú plasty v moriach celkovú hmotnosť 5 až 12 miliónov ton. V Tichom oceáne dokonca existuje plastový ostrov, ktorý je väčší ako Nemecko, Taliansko a Španielsko!
To ale nie je všetko, mikroplasty boli totiž zaznamenané aj vo vode, ktorú bežne pijeme z vodovodného kohútika alebo aj balených vôd. Dokázal to výskum globálnej mimovládnej organizácie OrbMedia sídliacej vo Washingtone v USA. Táto organizácia odobrala vzorky vody z 5 kontinentov. Dohromady sa v teste objavilo 159 vzoriek vody, medzi nim aj vzorka vody zo Slovenska. Šokujúcou správou je, že slovenská vzorka spolu s ďalšími 83% vzoriek vody, obsahovala mikroskopické vlákna plastov.
Najväčším problémom pitnej vody je jej čistenie. Pitná voda môže obsahovať, dusičnany, ťažké kovy, ropné produkty, pesticídy, fluór a tiež aj zvyšky liekov a antikoncepcie. Niektoré látky vôbec nie je možné čističkami odpadových vôd odstrániť, čo znamená, že sa do obehu opätovne vracajú v podobe vody z vodovodného kohútika. Nárast výskytu týchto látok v poslednej dobe zhoršuje kvalitu vody a tým prispievajú k zdravotným problémom.
Z prostredia až na tanier
Plasty do tela prijímame aj cez potravu, nie len pitím vody. Väčšina plastov totiž,ako som písal,končí v moriach a oceánoch. Mikroplasty konzumujú ryby a iné morské živočíchy, ktoré si ich mýlia s planktónom a následne umierajú pomalou smrťou vyhladovaním na preplnenie tráviaceho traktu plastami. V tom pre nás horšom prípade sa pomocou potravinového reťazca dostávajú priamo na náš stôl.
Keďže voda sa používa na prípravu aj iných pokrmov, mikroplasty môžu obsahovať aj polievky, chlieb, cestoviny, prakticky čokoľvek. Do vody sa môžu dostať aj po používaní kozmetiky, ktorá mikroplasty obsahuje - napríklad sprchové gély či peelingy. Preto je naivné si myslieť, že plasty ohrozujú len zvieratá a nás sa netýkajú. Nie že by už aj prvá možnosť nemala byť automatickým spúšťačom nášho záujmu s tým niečo spraviť, teraz to tu čítate čierne na bielom – TÝKA SA TO AJ NÁS.
Ďalším problémom je, že veľakrát nevieme aké stabilizátory a prímesi sa do jednotlivých plastov pridávajú. Veľakrát sa tieto stabilizátory môžu časom uvoľňovať a tiež spôsobovať ohrozenie zdravia zvierat a ľudí. Preto novodobý „hipsterský“ trend ekologického, bezobalového, ale najmä všetkého prírodného nie je len o štýle, ale aj o záchrane planéty ako takej. Keď sa včas zomkneme a obmedzíme používanie jednorazových plastových tašiek, príborov, slamiek, ale aj obalov, tak môžeme ešte zachrániť zvyšky našej planéty. Ja začínam od seba, a čo vy?
Pekné a graficky vysvetľujúce video od nationalgeographic: https://www.youtube.com/watch?v=FjT8GG0ETQg&fbclid=IwAR0PKz-Qkv5ObJFWX9_MNRsLeWpJWCu_nBDtOIc5OWEEoVMvzER9Ouww3DU