Ideme sa baviť o odluke cirkvi od štátu?

Autor: Miroslav Žiak | 25.8.2020 o 14:45 | (upravené 29.8.2020 o 19:27) Karma článku: 7,12 | Prečítané:  2308x

Otvorili sme tému odluky cirkvi od štátu, avšak ako sa dalo čakať stal som sa terčom dezinterpretácií a snahy znížiť moju dôveryhodnosť. Poďme sa teda pozrieť, čo o odluke vieme.

 

Do roku 2020 na Slovensku fungovalo financovanie cirkví podľa zákona z roku 1949, ktorý ako taký podpísal ešte prvý socialistický prezident Klement Gottwald. Jeho cieľom bolo držať silnú ruku nad cirkvami a získať nad nimi kontrolu cez financie. Téma odluky sa vynorila až v roku 1989 po revolúcii a požiadavka odluky cirkvi od štátu je poslednou, ktorú deklarovalo KDH v novembri 1989. Áno, v Ústave SR síce máme napísané, že ,,Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo, je zaručená sloboda náboženského vyznania a viery, štát nezasahuje do riadenia a fungovania cirkví,“ to sa však netýka finančnej stránky. Politici aj naďalej určujú, ako a za koľko budú cirkvi financované. Finálna odluka cirkvi od štátu by výrazne rozviazala ruky predstaviteľom všetkých vierovyznaní. No asi najmä Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá je v súčasnosti najväčšia.

 

Náboženská situácia na Slovensku podľa sčítania obyvateľov v roku 2011

Podľa posledného sčítania obyvateľov bolo na Slovensku 76 % veriacich obyvateľov. Najväčší podiel veriacich z pomedzi 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločností ma Rímskokatolícka cirkev.

 

Slovensko je možné rozdeliť podľa náboženskej praxe na východ (viac) a západ (menej) a podľa socioekonomických tried na mesto (viac privátneho náboženstva) a vidiek (viac verejného).

Kategória Nezistené zahŕňa veriacich mimo registrované cirkvi, neznamená teda, že sa jedná o neveriacich, prípadne ľudí, ktorí by svoje spoločenstvo nechceli v budúcnosti registrovať.

Všetky registrované cirkvi majú pokles veriacich. Toto je spôsobené pokračujúcou sekularizáciou spojenou s odchodom obyvateľov z vidieka do miest. V rámci väčších miest je bežná napríklad mobilita veriacich medzi rôznymi kostolmi, veriaci teda v princípe nemusia tvoriť malé komunity vzájomne sa kontrolujúcich členov.

 

Rozpočtované zdroje na príspevok cirkvám a náboženským spoločnostiam

Na štátom financovanie cirkví sa dá pozerať aj ako na nástroj obmedzujúci nezávislosť cirkví na Slovensku. V tomto kontexte vie termín „nezávislosť“ zastúpiť termín „odluka“.

Ročne ide z rozpočtu  Ministerstva kultúry SR na cirkvi cca 52 miliónov eur,  čo je približne pätina prostriedkov ministerstva kultúry. Balík sa ročne prerozdelí 14 cirkvám (4 cirkvi nezískavajú Príspevok štátu na podporu činnosti cirkví a náboženských spoločností) a podľa dôvodovej správy zákona, ktorý bol schválený v roku 2019 a ktorý je účinný od 1. Januára 2020, je ich len 12. Do roku 2020 na príspevok neexistoval právny nárok a problémom bola transparentnosť financovania cirkví.  Zhruba 60% vyplatenej sumy ide priamo na platy duchovných, zvyšných 40% na chod ústredia a platy administratívnych zamestnancov. V tomto momente nie je známe, akou mierou sa podieľa príspevok na celkových prevádzkových nákladoch cirkví a náboženských spoločností. Je príspevok poddimenzovaný? Je adekvátny? Jeden obyvateľ Slovenska prispieva cirkvám ročne približne 10 eur.

Vo svete existuje niekoľko modelov financovania cirkví a náboženských spoločností, ako sú priame financovanie štátom, daňová asignácia, prípadne cirkevná daň, alebo samofinancovanie cirkví a náboženských spoločností prostredníctvom cirkevných príspevkov, dobrovoľných darov a zbierok a financovanie majetkovými výnosmi cirkevného majetku, prípadne ich rôzne kombinácie.

Pri zmene pravidiel financovania cirkví sa spomínal napríklad systém asignačnej dane, ktorý funguje v niektorých európskych štátoch (u nás tento systém funguje pri financovaní neziskového sektora, kedy môžu občania 2% dane darovať organizácii podľa vlastného výberu). Na Slovensku by však podľa niektorých kritikov nebol úplne funkčný, pretože malé cirkvi by mali problém fungovať, pričom príjmy katolíckej cirkvi by sa s najväčšou pravdepodobnosťou výrazne zvýšili.

 

Pre dotvorenie celkového obrazu, štát poskytuje cirkvám a náboženským spoločnostiam zdroje na rôznorodé aktivity. Prispieva aj na cirkevné aktivity ako je napríklad vysielanie náboženských relácií v Rádiu a televízií Slovenska a v rámci zmluvy so štátom garantuje aj ich každoročnú výrobu vo výške skoro jeden milión eur, prispieva na obnovu kultúrnych pamiatok a ministerstvo financií neeviduje cirkevné zbierky, neeviduje poplatky za omše, krsty, svadby či pohreby (štólove poplatky), neodvádza z nich dane, rovnako ako ani z darov v prospech činnosti cirkvi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Chceli ho odstrániť, jeho imidžu uškodil Gučík. Kto je Maroš Žilinka?

Za generálneho prokurátora ho musí vymenovať prezidentka.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vráti generálnej prokuratúre dôstojnosť?

Maroš Žilinka už nebude môcť úrad len tak udržiavať.


Už ste čítali?