Pomáhajú kresťania chudobným, alebo si financujú svoje aktivity?

Autor: Miroslav Žiak | 27.8.2020 o 19:14 | (upravené 27.8.2020 o 23:21) Karma článku: 11,29 | Prečítané:  4014x

Upratovanie vo verejných a súkromných financiách zintenzívnila súčasná kríza, spôsobená ochorením COVID – 19. Problém s financovaním cirkví ale pretrváva dlhodobo a riešenie sa zdá byť zložité. 

Súčasná situácia ma podnecuje hľadať riešenia/zlepšenia, ktoré pozitívne prispejú k zvyšovaniu kvality života na Slovensku. Ak niekomu štát poskytne verejné zdroje (myslím tým napr. aj odpustenie platenia daní) je potrebné minimálne vedieť:

  • na aký účel boli zdroje použité,
  • čo sa dosiahlo verejnou intervenciou,
  • za akú cenu sa dosiahol deklarovaný účel
  • či to bolo najlepšie z možných riešení.

 

Zasadzujem sa a budem klásť dôraz na pokračovanie diskusie, ktorá má štandardizovať vzťahy medzi štátom a cirkvami a rozšíriť slobodu jednotlivca v kontexte nakladania s daňami odovzdanými štátu.SaS otvorila odluku cirkví od štátu už v roku 2011 a už vtedy navrhla model financovania. Predpokladá slobodné rozhodnutie jednotlivca. Každý jednotlivec sám najlepšie vie, či podporí cirkev určitým percentom z dane, alebo uvedenú čiastku prerozdelí inému subjektu.

Táto téma nemôže byť tabuizovaná len na základe prijatia zákona o finančnej podpore cirkví (16. 10. 2019), či súčasného riešenia problémov s korona krízou. Minister financií prehlásil, „že nie sú ešte jasné ani čísla a ani dáta na to, aby sme sa mohli rozprávať o majetkoch cirkvi.“ Je to signál toho, že téma nie je ukončená a vytvára sa priestor pre celospoločenskú debatu, ktorú je potrebné viesť vecne a na základe dát a nie emócií.

Ak sa pozrieme do Programového vyhlásenie vlády SR na roky 2020 – 2024, smerodajného dokumentu pre Vládu SR zisťujeme, že: „Vláda SR zabezpečí otvorený a vecný dialóg o postavení cirkví a ich financovaní s cieľom nájsť efektívnu podobu spolupráce s cirkvami a ich financovania. Taktiež prehĺbi spoluprácu s cirkvami v oblasti efektívnejšieho využívania historických budov v majetku cirkví a zvýšenia ich návštevnosti zo strany verejnosti s cieľom popularizácie kultúrneho dedičstva a duchovnej kultúry Slovenska.“

Tu sa mi načrtajú dve otázky:

  • Vieme akými spôsobmi štát financuje cirkev a či vôbec je financovanie efektívne?
  • Ako využívajú cirkvi svoj majetok? Správajú sa trhovo?

 

  1. FINANCOVANIE CIRKVI FORMOU PRÍSPEVKOV

 

Zákon č. 370/2019 Z. z.o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom roku 2020 taxatívne vymedzuje spôsob, akým štát podporuje cirkvi a náboženské spoločenstvá a to:

  • Príspevkom štátu - Príspevok štátu je určený na podporu financovania činnosti cirkvi, na bohoslužobné aktivity, výchovné aktivity, kultúrne aktivity a charitatívne aktivity cirkvi, na náklady cirkvi súvisiace s výkonom jej činnosti v postavení zamestnávateľa a na prevádzkové náklady cirkvi
  • Účelovou dotáciou cirkvi – Ministerstvo kultúry SR môže poskytnúť dotáciu na tieto účely:
  • ochrana, obnova a rozvoj kultúrneho dedičstva v oblasti pamiatkového fondu,
  • kultúrna aktivita osôb so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnených skupín obyvateľstva,
  • sprístupňovanie kultúrnych hodnôt žiakom základných škôl, žiakom stredných škôl a pedagogickým zamestnancom základných škôl a stredných škôl,
  • aktivity v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu, ak ich realizuje verejná vysoká škola,medzi hlavné úlohy ktorej patrí tvorivá umelecká činnosť,
  • podpora miestnej a regionálnej kultúry,
  • obnova knižníc a knižničného fondu.

 

Pozrime sa na bod a) príspevok od štátu.

Vo svete existuje niekoľko modelov financovania cirkví a náboženských spoločností, ako sú priame financovanie štátom, daňová asignácia, prípadne cirkevná daň, alebo samofinancovanie cirkví a náboženských spoločností prostredníctvom cirkevných príspevkov, dobrovoľných darov a zbierok a financovanie majetkovými výnosmi cirkevného majetku, prípadne ich rôzne kombinácie.

Nový zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností principiálne nemení doterajší model a najmä výšku financovania. Nový systém financovania vychádza z doterajšieho, mal by postupne zohľadňovať počet veriacich a sumy budú zvyšované o mieru inflácie a valorizácie.

Ak sa pozrieme na časový úsek posledných 10 rokov zisťujeme, že z daní smerovalo približne 453 mil. eur. Inak povedané, za uvedenú sumu by sme vedeli postaviť 13 nemocníc novej generácie, akú napr. postavila Penta v Michalovciach.

 

Pri pohľade na abstraktné numerické číslo, ktorým štát prispieva cirkvám a náboženským spoločnostiam ma zaujímajú nasledovné otázky:

  • Je suma vyčlenená v kapitole Ministerstva kultúry SR vo forme príspevku pre cirkvi a náboženské spoločnosti primeraná? Je vysoká, nízka?
  • Vieme aké aktivity boli financované zo skloňovaného príspevku?
  • Vieme akým spôsobom sa podieľa príspevok na celkových výnosoch cirkvi a náboženských spoločnosti?
  • Vieme koľko % prevádzkových nákladov prefinancuje cirkvám a náboženským spoločnostiam?

 

  1. DAŇOVÉ ÚĽAVY PRE CIRKEV

 

  • Daň z nehnuteľností

 

Od dane z nehnuteľností sú OSLOBODENÉ priamo zo zákona pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom, ktoré slúžia na vzdelávanie, na vedeckovýskumné účely (napr. školy, múzeá, galérie, knižnice) alebo na vykonávanie náboženských obradov (kostoly, kaplnky a zvyčajne za časť farskej budovy, ktorá slúži ako úrad). Za všetky ostatné pozemky a stavby je cirkev povinná daň platiť. Teda aj za všetky poľnohospodárske pozemky, lesy aj budovy (okrem cirkevných škôl).

Cirkev teda nemá úľavu na daniach pre pozemky a nehnuteľnosti, na ktorých sa vykonáva hospodárska činnosť. Súdny dvor EÚ opakovane rozhodol, že takáto forma daňovej úľavy aj voči cirkvám, by bola v rozpore s pravidlami štátnej pomoci. Rovnako ako je cirkev aj platcom dane z príjmov, ktoré dosahuje z prenájmu nehnuteľnosti.

Ďalej však podľa § 17 (2) písm. a z.č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, správca dane môže dane znížiť alebo oslobodiť od dane z pozemkov, stavieb alebo bytov vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú založené na podnikanie kam patrí aj cirkev. 

 

  • Daň z príjmu právnických osôb

 

Príjmy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky od členov cirkvi sú u registrovaných cirkví a náboženských spoločenstiev od dane oslobodené podľa § 13 ods.2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Výnos na bežnom účte je zdanený daňou vyberanou zrážkou platiteľom dane (bankou) a  jej vybraním  je  podľa § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov daňová povinnosť splnená.  AK farský úrad za rok dosiahol len príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 ods.2 písm. a) zákona o dani z príjmov a príjmy, z ktorých daň bola vybraná zrážkou a tým aj vysporiadaná, v súlade s § 41 ods.1 zákona o dani z príjmov nie je povinný podať daňové priznanie.

Len pre doplnenie, v súlade s § 13 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov u cirkevných organizácií sú od dane oslobodené výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam avšak to platí aj pre členské vyberané  záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami.

 

  • 2% z daní

 

Účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti v súlade s §6 ods.1 písm. h) a k) z. č.308/1991 Zb. si už teraz môžu žiadať 2% z dane

 

Osobitne uznajme opodstatnenosť celospoločenských prospešné aktivít

Pre dotvorenie celkového obrazu, štát poskytuje cirkvám a náboženským spoločnostiam zdroje na rôznorodé aktivity. Mnohé z týchto aktivít sú na rozdiel od financovania platov duchovných či ústredí cirkvi považujú za prospešné:

  • obnovu kultúrnych pamiatok,
  • kultúrne aktivity z grantového systému Fondu na podporu kultúry,
  • z rozpočtu ministerstva obrany - financovanie systemizovaných miest duchovných správcov v ozbrojených zložkách štátu, cez ministerstvo vnútra aj v polícií, vo väzniciach, u hasičov, colníkov, i v horskej službe,
  • ministerstvo vnútra – financie na základné a stredné cirkevné školy,
  • ministerstvo školstva - milióny na teologické fakulty, bohoslovecké semináre či celé verejné katolícke univerzity, platí vyučovanie náboženstva na základných a stredných školách,
  • cez rozpočty regionálnych samospráv a príslušných ministerstiev sa hradia náklady na sociálne a zdravotnícke aktivity cirkevných zariadení...
  •  

 

Na základe uvedeného je pre nás relevantné uskutočniť súpis celkového majetku cirkví a náboženských spoločnosti a zistiť:

  • akým rozsahom majetku disponuje cirkev a náboženské spoločnosti, aká je trhová hodnota majetku, aké výnosy z majetku cirkev dosahuje (či sa správajú trhovo, či neprenajíma svoje priestory za nízke netrhové ceny kňazom či veriacim, čím si kupuje poslušnosť jednak vo vlastných radoch ale možno i širšiu, napríklad politickú. Pokiaľ si môže byť istá, že jej fungovanie zafinancujú všetci daňoví poplatníci, vrátane ateistov, trhovo sa správa nemusí),
  • aká by mala byť potenciálna vyrubená daňová povinnosť pre všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dane v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. včítane tých, ktoré požívajú výhodu oslobodenia od platenia dane,
  • ktoré z nehnuteľnosti požívajú výhodu oslobodenia od dane z nehnuteľnosti,
  • aká je ročná výška darov, ktoré obdržia jednotlivé cirkvi a náboženské spoločnosti.
  • aké sú príjmy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky od členov cirkvi a náboženských spoločnosti.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Chceli ho odstrániť, jeho imidžu uškodil Gučík. Kto je Maroš Žilinka?

Za generálneho prokurátora ho musí vymenovať prezidentka.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vráti generálnej prokuratúre dôstojnosť?

Maroš Žilinka už nebude môcť úrad len tak udržiavať.


Už ste čítali?