Plošné testovanie, áno alebo nie?

Autor: Miroslav Žiak | 4.11.2020 o 13:36 | (upravené 4.11.2020 o 14:44) Karma článku: 3,03 | Prečítané:  528x

Plošné testovanie nebolo cieľom, ale nástrojom ako obmedziť šírenie koronavírusu, zabrániť značným hospodárskym škodám a vyhnúť sa scenáru kolabujúcich nemocníc a strate ľudských životov.

Vnímam situáciu, v ktorej sa Slovensko i mnohé krajiny sveta ocitajú v súvislosti s pretrvávajúcou pandémiou. Polarizácia spoločnosti narastá. Mnoho ľudí prichádza o „istoty“. Strata príjmu, absencia spoločenského života, strata kontaktu so svojimi blízkymi vie vybičovať emócie. Ak sa na situáciu pozriem optikou podnikateľa, ktorý v dôsledku reštriktívnych opatrení majúcich za cieľ obmedziť šírenie koronavírusu musel zavrieť prevádzku, prepustiť zamestnancov a jeho desiatky rokov neprestajnej práce zveľaďovania svojej činnosti sú nenávratne stratené, nie je to lichotivá situácia. Súcit s prepustenými zamestnancami je namieste. Z prepusteného radového zamestnanca sa za pár dní nestane programátor. Vieme, že sme v zákopovej vojne trvajúcej čochvíľa jeden rok a víťazstvo je v nedohľade. Preto nepovažujem prirovnanie Slovenského národného povstania s celoplošným testovaním za neprimerané.

Čo by nás malo zaujímať v súvislosti s pandémiou? Každodenne sa opakujúci počet otestovaných a z toho počet pozitívnych osôb? Úmrtia? Vyhlásenia politikov?

Pre každého z nás je relevantnejšie sledovať údaj s počtom hospitalizovaných osôb. Prečo? K 01.11.2020 evidujeme 1462 obsadených lôžok a odhady naznačujú, že do konca novembra by mohla byť vyčlenená kapacita nemocničných lôžok pre ochorenie covid nedostatočná (koncom leta sa predpokladalo s viac ako 3 000 nemocničnými lôžkami pre covid pacientov). Máme veľké havárie v niektorých okresoch, viď Čadca, Sabinov, kde reprofilované lôžka strácajú schopnosť pokrývať dopyt zo strany osôb s ťažším priebehom ochorenia. 

Moja podpora v prospech plošného testovania vychádzala zo znepokojivých prognóz indikujúcich strmý nárast obsadenosti nemocničných lôžok covid pacientmi. Rezolútne som chcel zabrániť situácií, najmä v rizikových regiónoch, kedy by bolo obmedzené poskytovanie zdravotnej starostlivosti s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou.

Na základe uvedeného sme začali v stredu, 3 dni pred začiatkom celoslovenského testovania organizovať tzv. DRIVE IN testovacie miesto v Prievidzi. Zabezpečili sme priestor na realizáciu testovania, technicko-materiálnu stránku, povoľovanie zo strany kompetentných orgánov, ale aj personál vykonávajúci testovanie. Medzi nami sa nachádzajú osoby so zdravotným postihnutím resp. tzv. rizikové osoby. Niekoľkohodinové čakanie v rade a bezprostredný kontakt s rizikovými osobami by im určite neprospel. V zmysle uvedeného som inicioval vznik testovacieho „MC drive.“ Ba dokonca o nás písali zahraničné médiá v pozitívnom svetle, čo sa za vlád Smeru nestávalo často.

O antigénnych testoch sa vedú rôzne diskusie, ale najpodstatnejšie je posudzovať cieľ, ktorý sa nimi má dosiahnuť. Ak chceme návrat do „normálneho“ života a znížiť šírenie choroby a s tým súvisiace úmrtia, obrovské hospodárske škody, poslúži nám celoplošné testovaniu ako vhodný nástroj?

Vychádzajúc z prizmy nákladov a výnosov, určite áno (vieme, aké nedozerné následky by mal vývoj covidu bez sploštenia krivky nákazy = zdravotné náklady + hospodárske, t. j. tvrdý lock down). Z pohľadu dosiahnutia cieľa, áno. Špecificita testu je pomerné vysoká. Iba 0,04 % ľudí (v absolútnych číslach cca 14 000 osôb x 3,2 t. j. priemerná veľkosť domácnosti) malo falošne pozitívny test. Senzitivita je o niečo horšia. Nižšiu mieru úspešnosti má v okresoch s nízkym počtom pozitívnych a vyššiu v premorených regiónoch cca 60 %. Inými slovami, antigénne testy dokážu identifikovať z 10 pozitívnych osôb práve 6. Čím ideme do regiónov s vyššou pozitivitou, tým senzitivita rastie. To je veľmi pozitívne! Máme účinnú zbraň na hasenie miestnych požiarov.

Prečo som za plošné testovanie a osobne som na ňom participoval? Uvádzam nástroje, ktoré nám pomôžu k čo najrýchlejšiemu návratu do normálu:

  • Izolovať osoby s najväčšou „náložou“ covidu (1 až 2 % najviac infekčných osôb spôsobí zhruba 40 % nákazy) = celoplošné testovanie.
  • Izolovať asymptomatické osoby = detekovať osoby, ktoré nepociťujú príznaky covidu, ale sú jeho šíriteľmi = celoplošné testovanie.
  • Operatívne konať v kritických okresoch = antigénne testy - aby sme vedeli operatívne hasiť lokálne ohniská a nemuseli aplikovať celoslovenské opatrenia obmedzujúce šírenie vírusu.
  • Vyžadovať negatívny test po príchode zo zahraničia (aby sme sa nedostali z dažďa pod odkvap) = ak znížime šírenie nákazy vo vnútri krajiny, boli by sme nevedomí, ak by sme si importovali nákazu z iných krajín.
  • Zotrvať v dodržiavaní R-O-R = najjednoduchší a najlacnejší spôsob ako sa vrátiť späť do normálu.
  • správať sa zodpovedne = spoločný cieľ (zníženie nákazy na zanedbateľnú hodnotu) záleží na každom z nás.

 

Buďme primerane zodpovední, predsa máme všetci spoločný cieľ a to vrátiť sa čím skôr do normálneho stavu!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Chceli ho odstrániť, jeho imidžu uškodil Gučík. Kto je Maroš Žilinka?

Za generálneho prokurátora ho musí vymenovať prezidentka.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Kto vráti generálnej prokuratúre dôstojnosť?

Maroš Žilinka už nebude môcť úrad len tak udržiavať.


Už ste čítali?